História zámku
V 13. až 16.storočí bol zámok protitureckou pevnosťou s nárožnými baštami. V 16. storočí prestavali pevnosť vtedajší majitelia zámku gróf Ladislav Rákoczi s manželkou Alžbetou v renesančnom štýle. Súčasne sa z jednej z nárožných bášt stala zámocká kaplnka, v ktorej sa každoročne od r. 1686 konávajú púte na počesť Panny Márie Karmelskej. Južné krídlo dostaval v rokoch 1818 – 1825 ďalší majiteľ zámku gróf Ján Keglevich, ktorý v tom čase zastával významnú funkciu hlavného tekovského župana. Toto klasicistické krídlo kaštieľa sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku. Necelé dve desaťročia boli majiteľmi Zámku arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou arcivojvodkyňou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Sisi.
Necelé dve desaťročia boli majiteľmi Zámku arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou arcivojvodkyňou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Sisi. Po vzniku 1. ČSR sa zámok stal letným sídlom prezidentov republiky. Pravidelne chodieval na dvojmesačné pobyty prezident T.G. Masaryk až do r. 1933. Na zámok chodievali aj ďalší prezidenti: E, Beneš, J. Tiso, K. Gottwald, A. Zápotocký, A. Novotný. Pre svoju krásu, historickú a umeleckú hodnotu bol zámok v Topoľčiankach v r. 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Tri renesančné krídla sú v súčasnosti využívané ako hotel s reštauráciou. V južnom klasicistickom krídle je zriadené múzeum s historickým nábytkom. Originalita a jedinečnosť Zámku Topoľčianky spočíva aj v jeho múzeu, v ktorom sa nachádzajú najkrajšie a najvzácnejšie kusy nábytku, porcelánu a hodín na území Slovenska.
